Lacandónske misie včera a dnes

Pohanstvo a krest'anstvo

[zBoRNrK Z KONFERENCTE USPONADANEI 5. - 6. IL 200s V

BANSKEI BYSTRICA

Bratislava: Chronos 2004

ZsoRNir z KoNFERENcIE PounNsrv

Lacand6nske misie viera a dnes

Milan Kovdi

pri1li do moiei dedinY? sa sta/ kresfanom, ani nikto z m6jho ludu'"

,,Preio 'Nechcemste

lacand6nskeho nddelnika pred SPaniehni 22' 10 1695)

tjm'

ni

POZADIE

dnes Liii rtz mexickokomunitu, medzi ktorfmi jestvujri meniie om sa li5ia

h etnft' llore

niele celkom nich os6d si len

20' dni

z akdhokolVek krest'anskdho vplyvu'

mexicki Indi6ni sri vo v5eobecnosti dobrirni

krest'anmi uZ od 16. storodia a aj ked existujri

ich nemoZno PovaZovat' za Pohanov'

obdobia v 13. ai 15' storodi Po Kr.) s vzil'adom k niekoftfm Specifich-fm faktoro

tris

a neznesitefn6 podnebie odnidzali

nom obdobi. DatSim d6leZitfm faktorom idlenia - na stovk6ch kilometroch Stvorcov.ich pfe pastori?aciu mimoriadne neefektivne' pralesa dasto Zila len jedna rozsirena rodina, do bolo z16 povest' Lacand6ncov' jednak Napokon poslednfm nezanedbatel'nim faktorom Uola vefmi

Milan Kovai

u Spanielov v5eobecne, ale predov5etkfm ujednotlivfch krest'ansls.ich denomiruici| ktore rnali na starosti indii'rnke misie. Samohf Herruin Cortds, ked' prccMdzal fzemirn Lacand6ncov na wojom faieni do Hondurasu v roku 1525, sa tu pustil do wojniznej misrjrrej aktivity. V pralese d6val vysekrivat' kriZe priamo na majestritnych stromoch dnrhu seiba- Od6vodiloval to tak, ie belnd kdtin ztr|mov by tu podlahli rfchlo prostrediu, ale ktiin vyrobend rovno na kmeiloch rastucich stromov budri obrastat' kdrou a dlho vydrZia @iaz II 1980: 205). Zrejme samotnd ru{hodne stretnutie s t-fmito kdZmi rczptjlenfmi v dZungli malo Indirinov pohnrit' k opusteniu pohanskfch praktik. Pochopitel'ne, wiit6 rimska cirkev nemobla ponechat' sp:isu mili6nov du5i v Novom Spanietstu iba na amatdnke jednanie conquistadorov. UZ knitko po dobyti kl'ridovfch 6asi Mexika (Navnd mesto Tenochtitl6n bolo dobytd v roku 1521) pri5li v roku 1524 vykoruivar' misiu franti5kilni. Bola to v5ak misia skdr symbolicki. Reprezentovalo ju totiZ dvanisrfranti5klnov, ktori pricMdzali v zastupeni dvaru{stich apo5tolov. Skutodne sa tak aj v Mexiku spnivali, ziskali si sympatie, boli l6skavi a s indi6nskymi vodcami a kriazmi viedli sk6r udene debaty (Slavik 1969: 293-299) neZ inkvizidnd procesy. UZ Styri rolcy po nich viak nasledovala rozsiahla misijrui dirnost'dominikrinov, ktori ako pi5e Bernal Dta;z del Castillo ,,qvnitili zlo od

koreia" (DiazII 1980: 369).

sucesNit l Z toho vYPlj' predkami dne5nic

i n.).

Tito ,,sri6asnf'La prictuidzaju zPetf 3), kde bolo aZv

objvanej Lacand6ncami. Tejto rilohy savroku 1555 ztrostilvelhf analec indidnslrych jazykov tohto regi6nu a odbornik na korwerziu domorodcov, prior kl65tora v Cobiine kiaz Domingo de Vico. Sprevridzany bol mladfm dominikrimkym krlazom Andresom L6pezom. Spolu s nimi vyrazilo na cestu aj 30 christianizovanfch Indirhov z dediny Tezuluflr{n. Po prichode na miesto bola celii tiito misioruirska v;fprava, vnitane oboch kiazov, bnrt6lne zmasakrovan6. (Vos l99l:

60-65). Reakciou dominikinskych laiazov v Cobiine bolo vyhldsenie Lacand6ncov ako znAmych ,,modlosluZobnikov a lhdoZnrtov* (do Zial bola pravda a neblahdmu osudu obeti kanibalov zrejme neunikli ani obaja k;iaz.) za ,,nenapravitel'ne skazenfc[ neoblomnfch nepriatel'w wanjelia a znewAcovatelbv klest'anskfch kostolov" . Jednoznadqfm ziverom bolia Ziadost' o ich irplni likvidriciu. Tdto fiadost' adresovarui Spanielskemu kn{lbvi sa m knilbvskom dvore stretla s len o niedo star5ou fiadostbu arcibiskupa Chiapasu Tomisa Casillasa z roku 1553, ktor'.i sa st'aioval na neustdle ritolry Lacand6ncov na krest'ansk6 deditr,'. TotiZ obce na okraji pralesa ktore pod vplyvom dominilqfuov prestupili na krest'arstvo sa automaticky st6vali pre Lacand6ncov legitimrrym terdorn Tahito dedinu obvykle v noci napadli a derstvfch komrertitov obetoviivali tradidnfm spOsobom tak,2e im vytrMvali srdci4 ktorfmi potom potierali sochy krest'anskfch wltcov vkostole. (Vos 1991: 58) Obetovdvali na oltiri pred trlavnjm kriZonr, dim chceli demonltrovat' beznocnost' a falo5nost' krest'anskdho bohDokonca takto obetovali aj derstvo pokrstend deti (pedocida nebola v ich tradidnom kulte nidim neobvyk$m). Na konci wojho ritoku krest'anskf kostol vZdy zapfftli. Ked'sa tieto nehonizrpsti dosali do uii kn{l'a spolu so sprdvou, ako ti isti Indidni vyvraZdili cehi misioruinku vfpravu nariadil ich exempl6rne potnestanie - likvidriciu a pre pripadnych zajatcov otroctvo. V rcku 1559 vyrazila vodi nim prv6 vojenskd vyprava. Po ro4niieni Lacand6ncov sa neskdr konab dal5ie vojenskd prenasledovanie vroku 1586. Obyvatefstvo sa obydajne vildy zachr|fu zdrvujricich potfZkach neboli v skutodnosti riplne vyiladen[ a sidelnri Strukturu. Co je v5ak najudivujricej5ie, ani potom neprest6vali, formou prepadov m zilohy, aktivne bojovat' proti Sireniu krcsthnswa na ich rizemie. Vytvorili dokonca dal5ie svoje dediny, z ktorfch organizovali odpor. Posledrui z nich, nawanA Sak Balam @iely Jagu"fu) bola dobyt6 aZ v roku 1695. Jej oblvatel'stvo v5ak poton bolo, rovnako ako obyvatelswo zostiivajricich dvoch meniich osiid, deportovand a zadiatkom 18. stotodia definitivne vyhymrlo. @oremanse 1998: 3) 276

t

1S2). Objavujt sa

za6ali bYt' PostuPr

podobne ako icb ipdsobe Zivota

\

etnikunL ktore s: podetnosti aPru

neirtodili'

zostav

dokazali Pref,t' t: svet

KOLONIALNI LACANDONCI Boli to pnive dominikiini, llori sa rozhodli anestovat' Kristovo udenie aj v oblasti

ZodPoveda

maydinou a ich irt rozdielne Povahor ,,sudasni" Lacardt

boli ',objavt

storo6ia. Knltko

nepriMsalo dllx oblast' vYstaverv

ruZNi Le Ale aZ v

guatemalslcu hl trito oblast' dos

Zivice w. chic viidsiu hrodu.

turistov, Pred semPri5li zavt toto osidl'ovan

a

nechcenf soci geograficlg a. v5ak najmi T etnickom zikl predur6ila za presbYteriSni,

nei kedYkolV novir sPolodn

Protestantslfli( si odliSn6 cie

tieto

,'Poslet

denomirulciu zmiteni Laci sPajanf svie

Prostrednicw

| -- .- : ,t:.;

tr1;sje

tiera

Q

dnes

)11

Milan Kovdc

v prisne individualnom duchu. Podstatqf bol postoj lacand6nslcych wetskfch a naboZenslqfd autorit, nie komunity ako takej d*irtoi,i.. ,iotn tty hovoria o torn, Ze v Lacanjri bola bodom domu smrt' vfznamff pdvodn6ho kultu td Samana menom Cer6n @erera-Bruce 1985: 19). Tento udrZiavatef jeho cestu tlaku ?Apadri otvorila juZnfch smrt' a Lacand6ncov integrujfcou osobnost'ou weta osada by mif Lacand6nska najviid5ia akg Sayab Cna" Laianja misii. spoi-o6nosfi, vnitane Jose vodcom naboZenskym po nestal Cer6novi keby sa odoldvat', das mohla eSte'nejakf _Pepc prevzal viat-r k misioniirom, ristretovf neweritel'ne aZ bol novf vodca Tinto Bol. Chan dostupn6 prvky z6padn6ho spdsobu Livotaas6m aktivne bojoval proti p6vodndmu.TayskdTr kultu. Jeho agilnost' bola pravdepodobne vfsledkom dlhodobej izoldcie juZnej kommit-t v konratl a absolitnej nelskrisenosti s inakost'ou. V severnfch oblastiacb kory bgli dlhodobo Joee autority Pod vp$om s cudzincami nemAme svedectvo o podbnej ,,bleskovej"konverzii. pepe Chan Bola vzfupan konvertovalo takmer vietko oblvatefstvo Lacanjh Chan Sa'vSKonverzia v5ak nebola jednoducM, pretoZe sa o priazefl pe sridasne niekolko n6boZenskf ch spolodnosti. Vf sledkom ich skupinrlm. niekol'ko desat'rodi, tu existujri dve drevend modlitebne, o

V kto

stovka dospe$ch obyvatelov Lacanj| chansayab. Ide

po vfvoji trvajricon' Zne paritne deli neceli

o modlitebne pentekostelSnof

presbyteri6nov, pridom kazatelmi uZ d6vno nie sri americki misionriri, ale ich odchovari z okolit'.ich osid v Lacand6nskom pralese. a

SEVERN1 LACANDONCI V 20. STOROEi - PRbAD METZABOK Knitko po rispechu v Lacanj6 Chan Sayab v 50-tych rokoch dvadsiateho storodia, sa q dal5ie cirkvipokusili ziskat' podobnf rispech apokrstit' indirirskych pohanov' Vz,N3d9m prilefitosf sa v Strednej Amerike vyslgrtla naposledy pred niekollcimi k tomu, Ze podobni -trito moZnost' bola horlivfmi misionrirmi ctuiparui opr6vnene ako jedinedri storodiami, Tentoknit woju Sancu nechceli P

Chan Sayab. Rozhodli sa evanje sveta - osadu Metzabok. T6to Lacanj6 Chansayab bola vzdialerd vzduSnou diarou okolo 100 kilometrov, po cesticlt t9 (iba bolo dva aj tri knit tolko. Hoci v jeho blizkosti bola doskoro tieZ vybudovarui komunik6cia SayS Chan je neLLacanjh dostupnf t'aiSie ovella pofrui cesta nevalnej kurlity) bol a aj dnes ^trrteno Metzabok je ikomoleninou vyrazu Mensiibiik, ktoni oznaduje lacand6nskeho boha daida maygkich a rovnomenn6 jazero pri osade. Jazier je viak v tejto lokalite viac, vfutl9 nesf mend lCoqim sa ku kultu, lacand6nskeho jaskynnd centr6 wiityne stare sri na icli brehoctr a bohov tradidnej zachovania viaie velk6 dast' ich mytol6gie. Zasatr proti Metzaboku bol teda z hladiska rkdy misijrqich pochopenie religiozity skutodne ze-satnm na to najiitlivej5ie miesto. Na lepSie rde Vprvom Stnrkture. sidelnej vMetzaboku bude potrebnd sa aspoil letmo zmienit' ojeho Kuche pocMdzala zChun @erera-Bruce treba vediet, Ze vaesina obyvateistva Metzaboku 1985:22), povodnej lacand6rskej osady, nesk$r premenovanej misionarmi na Monte Libam' Chun Kuche sa ttalMdrato asi OO km od dne5ndho Metzaboku. V polovici 5O-tych rokoch zaiilo nebjvali inv:iziu chudobnfch indirirskych a mestich.fch bezzemkov, lCori serq podobne ako na juhu, pri$li zabrat' ,,neobiadeni" podu. Nastal tu scendr velmi podobny tomu, ktorf- sa toho' Lacanl|Chan Sayab.

oS

odohnival Ze spdsobi

Vykoreneni konvertovali

5iim' j' Mie$ni Lybanon'. ,,Hora ktore celir oblast'pomenovali pri pribuznfch odmietli podielat' na tfchto Lacand6nci sa vsak na rozdiel zmeruich apod vedenim Samana adbofunskdho vodcu Josd Guera ajeho zrlstupcu -Pepe katastrofu, hromadne nte Libano, t.

Castilla sa hromadne vyst'ahovali do Metzaboku. Tu v5ak uZ existovala men5ia lacand6nska komunita, ktoru viedol rulboZenslcf vodca Celestin. Medzi pri5elcami a starcusadlikmi nastali

nezlndY, ktore Y

novousadlikov na boha Pisma a nral Pepe Castillo. Ma esteticlry dokornl dase v5ak zadala

ChanBolom

zlt

ktori sa Prezent( ZivotY viacerim'

misiu dobre vfsl N6boZenskf vod

v5eobecne (oPrd

tradidn6 obradY ChlaPec v5ak : Casitlom- Pres

wPrcbala. Ob vMetzaboku I pridala ku kot tonvertovat' [' Metzabok aPo

Metz$ol temolrat reprt

oblrti sliuseu wojej konvet

mY3lienkan I

rerej reZ iC zMetzaboku

I

advemisticki rltudovali vt

trdicir' nesfi d vaisim urt rYzd$enl

al

potrrnsk6tn-t drckY, Prctl

FrrdtrY hlb(

siazere ds retis€. Na lcore Polov Pin'odnej

r

zriahlo

si

CaZovali 7 s iterPretfi

FftotuqO PonUvia

ri rursili mdOrt @br al

Locandonske

viera a dnes

kbrehu

:f::1lt*tv na rcn pOuoa""rn.*tt" ll1::f Jtt:Olt*

ne^ody, ktord vvustili.Oo .PreMl novousadlikov

mi sie

MitanKovai Ziaden rituiil bez poLivmia o tom zanechal farbistd wedectvo (Landa 1993 44 ) nevykoru{vali

niv5tev u FeliP

predpisy vSak neboli dlhodobo rinosnd pre iokoch p6sobenia adventistov spojenfch s zo revolta. Na jej dele Ilos vo zmietal sa Metzabok nohami. Visledkom bolo rozdelenie osady, z adventistov siedmeho dia aviak v .pO.oU Xuotu defrnitivne storo6ia sa dast' oblvatelstva adventistick6mu ponimaniu weta vel'mi blizke

lacand6nskYch

p"*atnefro alkoholickdho nripoja balcht. Bez tohto napoja sa neobisla ani najnevinnejsia richlo zanikali. Asketick€ cerem6nia a tak v tvtetzaboku aj zvysky lacand6nskeho kultu vefmi

st6lo v

Ze

ju

tento

Urditu al odmietli odist' prist'ahovali ni obydliach. Zl

ateh

Sayab sa Poku

vreru

okuliarmi, kh usad

Naha v5ak tot

ChiaPasu

Lacand6ncov evidente aZ po vzniku Betelu (napr'

s odPoved'ottq

Bez

6s1l teki

el6 StYri vodnfch Vfsledkom je dnes Zial vefmi smutnf ov a mor6lnej sankcie, ktoru so sebou

-

t

,"SummerIst

jazyk

nenci transkriPciu spoluhliskY). preditat', tW

Zevtomia Indiinov,

20. STOROCi - PRiPAD

Poslednej le s najvY55im erneS

Metzab K'in Viejovi Chan iporonnaloaciu tt"rY Nahri imirnne vodi @erera-Bmce 1985 ivtastnym menom protestants[f pastor mu v5ak kvbti velt

sPdvodnou 2C0I'20O2:.

veile Lacand6ncov, mi okolo 200 obyvateLov aje manovi

vzdialerui od

zornrel nebolo

roku 1979 bola cez Nalui vybudovani cgsta mision{rsku stanicu istf Felipe sayab, kde bol ako americkf diatku vel'mi rispesnf . v N1M sa

darilo vyraznej5ie uchytit'' ?odas Asi 2 km za viac ako troch desat'rcdi jeho aktivneho p6sobenia tu ziskal len dvoch neofftov' na akdsi

si verejnd o of Aid" j osadou

"Wings

a' iE Po po dlhom totiZ Felipe rezigrroval. Nahri v aktivitu takej dlhej dobe na vlastnri misionanku

pnicu, s

snaieni napokon vsadil na vel'mi pomahi a trpezlivri misii. Bol to vel'mi vzdelanf poA'u mojich rozhovorov so

Irun) im to

I

fidi vdien neirtocili)- c Celkot takmer nfttt oebola t6to

rmri^ Po s rfcblo kPo

Hn€d zrodilav bl

lihchi